Presne tieto otázky si položili realizátori projektu, výskumu, ktorý mal za úlohu zistiť, či problémoví žiaci prvého stupňa ZŠ zmenia po použití AVS prístrojov svoje problematické a agresívne správanie voči pedagógom, spolužiakom, ale aj rodičom.
Celý projekt bol realizovaný za pomoci Galantskej pobočky súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Trnava, ZŠ na Štefánikovej ulici v Galante, mesta Sereď a firmy Hemisféry s.r.o.
To, či audiovizuálne stimulačné prístroje a ďalšie terapeutické metódy pozitívne ovplyvnia rizikové správanie u detí zisťovali pedagógovia a psychológovia približne tri mesiace.
Priebeh sedení
Najprv prebehol výber vhodných klientov, žiakov základnej školy na už spomínanej Štefánikovej ulici v Galante. Ten bol dôsledný a samozrejme konzultovaný s pedagógmi a rodičmi vybraných detí. Po zozbieraní dôležitých údajov vo forme dotazníkov a škálových metód, ktoré boli nevyhnutné na zrealizovanie tohto projektu, nasledovali samotné skupinové terapeutické sedenia, ktoré sa pravidelne opakovali dvakrát do týždňa po hodine, až hodine a pol. Scenár sedení bol viac-menej vždy rovnaký. Začínali skupinovým rozhovorom, počas ktorého problémoví žiaci rozprávali o svojich pocitoch a momentálnej nálade. Neskôr im špecializovaní pedagógovia na mieru nastavili vhodný program na AVS prístroji. Za pomoci relaxačnej hudby sa mohli uvoľniť a relaxovať. Po sedení nasledovalo ešte uplatnenie niektorých terapeutických metód, napríklad arteterapie, a teda využitia umenia ako pomôcky pri sedení, činnostnej terapie, ktorá pozostávala z rôznych tvorivých cvičení, terapie hrou, dramatoterapie, či muzikoterapie.
Výsledky a celkové zhrnutie
Ako pri väčšine výskumov, aj v tomto prípade boli výsledky sedení rôzne. Zhrnúť ich môžeme do dvoch veľkých kategórií a to pozitívne a negatívne. Medzi tie pozitívne patrí zlepšenie študijných výsledkov v škole, skvalitnenie spánku a upokojenie, medzi negatívne môžeme zahrnúť bolesti hlavy, vadiace blikajúce svetlá a celkovú nervozitu žiakov počas priebehu samotných sedení.
Z celkovo štyroch klientov bol zaznamenaný úspech terapie u dvoch z nich. Zlepšili si prospech, ich agresivita voči spolužiakom sa upravila. Pri ostatných dvoch nebol zaznamenaný žiadny výrazný úspech a pokrok.
Celkovo ide o veľmi obmedzenú vzorku klientov, najmä, čo sa týka počtu, netreba však zabudnúť, že každý je jedinečný a účinky a následné výsledky projektu boli individuálne.
