Ako to všetko začalo
Termín "snoezelen" je neologizmom holandského slova "snuffelen" (hľadať, objavovať) a "doezelen" (zdriemnúť si). Vznikol v Holandsku, v roku 1970, no netrvalo dlho a rozšíril sa do celého sveta. Veľkej obľube sa teší najmä v Nemecku, kde je viac ako 1200 inštitúcií, ktoré túto metódu využívajú.
Za všetko môže prostredie
Práve prostredie je pri tejto terapii najdôležitejšie, ba priam kľúčové. Malo by pôsobiť ukľudňujúco, no zároveň aj povzbudzujúco. Miestnosti sú špeciálne navrhnuté tak, aby podnecovali rôzne zmysly využívaním rôznych svetelných efektov, farieb, zvukov, hudby, vône a kombinácií materiálov príjemných na dotyk. Cieľom tejto terapie je teda dosiahnutie multizmyslového zážitku, ktorý sa samozrejme dá prispôsobiť potrebám klienta. Čo je možno trochu zvláštne, Snoezelen nekladie dôraz na liečebné výsledky, ale na pohodu a radosť, ktorú pacienti pri využívaní tejto metódy zažívajú. Výhodou je, že nezávisí na verbálnej komunikácii a teda, môžu ju využívať aj pacienti trpiaci ťažkým autizmom.
Výskum v plienkach
Keďže Snoezelen patrí medzi relatívne mladé metódy, niet sa čo diviť, že nie je ešte dostatočne preskúmaná. Avšak jedna malá štúdia sa uskutočnila v Bruseli, na vzorke deviatich dospelých klientov s ťažkým autizmom. Hoci sa jednotlivé výsledky líšili, vo všeobecnosti, mali Snoezelen miestnosti na pacientov pozitívny vplyv. Istým pokrokom bolo 50- percentné zlepšenie ich stereotypného správania a sedemdesiatpäť percentná regulácia agresivity a sebapoškodzovania.
Špeciálne prostredie pôsobí relaxačne. Znižuje úzkosť a bolesť s cieľom maximalizovať potenciál človeka sústrediť sa na svoju vlastnú slobodnú vôlu a zlepšiť komunikáciu a celkové fungovanie organizmu.